reklama

Zo života človeka - Diagnóza "fotograf" ...

... aspoň veľa ľudí by chcelo. Všetko to súvisí s facebookom. Ako dnes množstvo vecí. Určite to poznáte. Tri titulné fotky albumu hovoria za všetko: mierne prepísknutá farebnosť a kontrast vo Photoshope (v tých horších prípadoch použité asi všetky možnosti editácie fotky aké tento program ponúka), rozostrené okraje – najlepšie do kruhu s fokusom na postavu v strede, znova tá istá kompozícia, len iný „model“, „modelka“, resp. aj ten istý „model“, ale zase raz o 3 dni starší a v novom fusačiku. A aby Vám neušiel ani ten najmenší detail - 10x z toho istého uhla. Pod fotkou povzbudzujúci komentár typu „no to je nádhera“, „človeče, teba je škoda tam kde pracuješ“, „koľko berieš za photoshoot?“ ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Kto nemá medzi priateľmi takéhoto „umeleckého fotografa“, nech sa prihlási.

Tej menšine srdečne gratulujem.

Ja viem, ja viem. Nič mi nebráni odfiltrovať si tohto človeka z nástenky. A mám pokoj. Až kým sa s tým človekom nestretnem osobne.

„Videl si album, čo som dával na facebook?“, „Čo povieš, hneď vidno, že mám nový objektív, však?“ „Ehm, nooo“ ...

Rozhodla som sa, že je pre mňa jednoduchšie vidieť to, dať povinný „like“ a vyhnúť sa nepríjemným konfrontáciám. Koniec koncov, ja tým ani tak netrpím, skôr ma to fascinuje. Fascinuje ma, ako niekto vníma krásu, estetično a umelečno úplne ináč ako ho vnímam ja. Niekedy mám dokonca pocit, že som jediná bez vkusu, bez citu pre umenie. Chvalabohu, komentáre „face to face“ (len nikdy nie "to face of author") ma utvrdzujú v tom, že nie som sama.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledok? Diagnóza „fotograf“, stále nové a nové albumy, u tých aktívnejších dokonca ešte aj agitácia na podporu v nejakých súťažiach.

Zvláštny fenomén fotenie. Najmä od čias širšej dostupnosti digitálnych foťákov a facebooku. Každý fotí. Každý fotí všetko. Každý fotí všetko niekoľkokrát. Pre istotu. Ak by tá prvá, druhá, desiata nevyšla. No podľa mňa, celý ten proces uberá okamihu, ktorý sa snažíme zachytiť, svoje čaro. Skúste sa niekedy (napríklad na výlete, na ktorom sa ocitnete a pri nejakej pamiatke, ktorú si budete obhliadať) rozhliadnuť okolo seba a zapozerať sa na ľudí – turistov. Zistíte, že len málo z nich pozerá na pamiatku voľným okom, kochá sa v tom čo vidí, nasáva históriu, uvedomuje si jej význam. Namiesto toho vidíte len pobehujúcich ľudí, hľadajúcich ten správny uhol, to správne svetlo, ten najdetailnejší detail, neustále hľadiacich na svet cez objektív. Ešte odtiaľ, odtiaľ, detail na vežičku, detail na okienko, atď. Veď pamiatku si obhliadne doma, na tých výsledných päťdesiatich fotkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aby sme všetci ostatní vedeli, o čo prichádzame, všetky tieto zábery hodí na facebook. 200 záberov na budovy, parky, jeho/ju pred budovou, jeho/ju v parku. Bez komentára, bez najmenšieho vodítka, na čo sa pozeráme, prečo by sme sa na to mali pozerať, ... Naozaj tomu nerozumiem.

A v súvislosti facebookom a fotoalbumami sa asi najviac čudujem, keď si na svojej nástenke prečítam: „XY pridal 167 nových fotiek do albumu CHATA, FEBRUÁR 2012“. Áno, prišli sme, vypili sme, porozbíjali sme, pofotili sme sa, necenzúrovali sme, uploadli sme, zdiskriminovali sme svoju sľubnú budúcnosť.

Petra Radvanská

Petra Radvanská

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Že vraj som "osoba sui generis" ... to je to najlepšie, čo som na svoju adresu počula. Zoznam autorových rubrík:  Zo života človekaHudba, ktorá zmenila môj životÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu